Slovenská republika zdieľa zodpovednosť za podporu trvalo udržateľného rozvoja vo svete, preto sa spolu s ostatnými krajinami zaviazala plniť Ciele udržateľného rozvoja (SDGs) a Agendu 2030. Je to nielen morálny záväzok, ale aj nástroj na vybudovanie stabilnejšieho, pokojnejšieho, prosperujúceho a spravodlivejšieho sveta.
Ako člen Európskej únie (od roku 2004) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD, od roku 2000) patrí Slovenská republika medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Vzhľadom na svoj pozitívny ekonomický vývoj Slovensko prestalo byť príjemcom a stalo sa donorom rozvojovej pomoci. Aká bola jeho cesta?
Rok 2003: SR spolu s ďalšími kandidátskymi krajinami EÚ bola vyradená zo zoznamu krajín oprávnených prijímať rozvojovú pomoc. Vytvorením inštitucionálneho, právneho a strategického rámca bol v tomto roku založený mechanizmus poskytovania rozvojovej pomoci. Od roku 2003 sa Slovenská republika okrem poskytovania multilaterálnej a humanitárnej pomoci venuje aj bilaterálnym rozvojovým projektom, ktoré sa realizujú v rozvojových krajinách.
Rok 2004: Vstupom do EÚ začala SR prispievať do spoločného rozpočtu EÚ na aktivity súvisiace s rozvojovou spoluprácou. Ako členský štát EÚ Slovensko prispieva k financovaniu rozvojových aktivít Európskej komisie.
Rok 2008: Bol dovŕšený oficiálny prechod z prijímateľa pomoci na jej poskytovateľa.
Rok 2013: Slovensko sa stalo 27. členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC), ktorý je popredným medzinárodným fórom pre poskytovateľov rozvojovej spolupráce. Výbor združuje najvýznamnejšie donorské krajiny sveta za účelom koordinácie svojich rozvojových politík, definovania pravidiel a štandardov poskytovania rozvojovej pomoci ako aj vzájomnej výmeny poznatkov a skúseností. Zároveň je strážcom definície ODA – oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance) a tvorcom oficiálnych celosvetových štatistík rozvojovej spolupráce.
Od roku 2014: Rozvojová spolupráca SR stojí na troch základných pilieroch: odovzdávaní transformačných skúseností a podpore reforiem, odstraňovaní chudoby a na pomoci krajinám postihnutých konfliktom.
Zameranie ODA
Rozvojové politiky Slovenska sú zamerané predovšetkým na modernizáciu právneho a strategického rámca oficiálnej rozvojovej pomoci, presnejšie vymedzenie jej geografického a sektorového zamerania, zlepšenie poskytovania pomoci (zavedenie strategických plánov pre jednotlivé programové krajiny) a zavedenie nových spôsobov financovania, ako sú:
- zákazky na dodávku služieb (zabezpečuje SAMRS),
- zvýhodnené vývozné úvery (poskytuje EXIMBANKA SR).
Výzvy ODA
Napriek dosiahnutým výsledkom v rozvojovej spolupráci naďalej existujú výzvy, ktoré treba riešiť aj na politickej úrovni. Sú to predovšetkým výzvy strategickej orientácie, objemu pomoci a jej prideľovania, ako aj oblasti riadenia a organizácie oficiálnej rozvojovej spolupráce SR (ODA).
Záväzok Slovenska v oblasti rozvojovej spolupráce má významný finančný rozmer. EÚ opätovne potvrdila spoločný záväzok dosiahnuť do roku 2030 cieľ 0,7 % pomeru ODA k HND (hrubý národný dôchodok). Členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2002, sa usilujú o zvýšenie pomeru ODA/HND na 0,33%. Na národnej úrovni je Slovensko zaviazané tomuto cieľu uznesením vlády č. 5/2017, ktoré udeľuje ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministrom financií úlohu postupne zvyšovať oficiálnu rozvojovú pomoc na požadovanú úroveň do roku 2030 pri zvážení rozpočtových možností krajiny.
