Prečo Slovensko pomáha?

Slovenská republika sa s spolu s ostatnými krajinami sveta zaviazala k plneniu Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) a Agendy 2030, a tým zdieľa zodpovednosť za podporu trvalo udržateľného rozvoja vo svete. Je to nielen morálny záväzok, ale aj nástroj na vybudovanie stabilnejšieho, pokojnejšieho, prosperujúceho a spravodlivejšieho sveta.

Ako člen Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) patrí Slovenská republika medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Vzhľadom na svoj pozitívny ekonomický vývoj Slovensko prestalo byť príjemcom a stalo sa donorom rozvojovej pomoci. Po desiatich rokoch od vstupu do OECD sa krajina stala 27. členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC), ktorý je popredným medzinárodným fórom pre poskytovateľov rozvojovej spolupráce.

Mechanizmus poskytovania rozvojovej pomoci SR bol založený v roku 2003 vytvorením inštitucionálneho, právneho a strategického rámca. Od roku 2003 sa Slovenská republika okrem poskytovania multilaterálnej a humanitárnej pomoci venuje bilaterálnym rozvojovým programom a projektom, ktoré sa realizujú v rozvojových krajinách. Súčasne sa ako členský štát Európskej únie od roku 2004 venuje financovaniu rozvojových aktivít Európskej komisie.

Zameranie na modernizáciu

Rozvojové politiky Slovenska sa zameriavajú predovšetkým na modernizáciu právneho a strategického rámca oficiálnej rozvojové pomoci, presnejšie vymedzenie jej geografického a sektorového zamerania, zlepšenie poskytovania pomoci (zavedenie strategických plánov pre jednotlivé programové krajiny) a zavedenie nových spôsobov financovania, ako sú zákazky na dodávku služieb a zvýhodnené vývozné úvery.

Stále existujú výzvy, ktoré je treba riešiť na politickej úrovni. Sú to výzvy strategickej orientácie, objemu pomoci a jej prideľovania, ako aj oblasti riadenia a organizácie oficiálnej rozvojovej spolupráce SR (ODA).

Záväzok Slovenska v oblasti rozvojovej spolupráce má významný finančný rozmer. EÚ opätovne potvrdila spoločný záväzok dosiahnuť do roku 2030 cieľ 0,7% pomeru ODA k HND (hrubý národný dôchodok), tie členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2002, sa usilujú o zvýšenie pomeru ODA/HND na 0,33%. Na národnej úrovni je Slovensko zaviazané tomuto cieľu Uznesením vlády č. 5/2017, ktoré udeľuje ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministrom financií postupne zvyšovať oficiálnu rozvojovú pomoc na požadovanú úroveň do roku 2030  pri zvážení rozpočtových možností krajiny.

Partnerstvo s UNDP

UNDP spolupracuje s novými členskými štátmi EÚ ako novými donormi od roku 2000, najskôr prostredníctvom regionálneho centra v Bratislave a neskôr cez regionálne centrum UNDP v Istanbule. Poskytuje im rozvojové znalosti, operačné nástroje a postupy, ponúka podporu siete národných  kancelárií, a slúži ako spoľahlivý partner pri budovaní partnerstiev.

Partnerstvo UNDP so Slovenskou republikou (fungujúce od roku 2002) je najväčšou takouto iniciatívou v regióne. Spolupráce bola pôvodne založená na nasledovných pilieroch: podpora vybudovania systému oficiálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, budovanie kapacít prostredníctvom spoločného zvereneckého fondu Slovak UNDP Trust Fund a podpora reforiem riadenia verejných financií v partnerských krajinách prostredníctvom programu Verejné financie pre rozvoj. Hlavnými partnermi sú Ministerstvo zahraničných a európskych záležitosti SRMinisterstvo financií SR.

Dnešné partnerstvo medzi UNDP a Ministerstvom financií SR sa rozšírilo okrem ťažiskovej témy, podpory riadenia verejných financií v partnerských krajinách, aj na podporu zapájania súkromného sektora do rozvojovej spolupráce.