Slovenská republika priznáva spoluzodpovednosť za podporu trvalo udržateľného rozvoja vo svete, a preto sa spolu s ostatnými krajinami zaviazala plniť Ciele udržateľného rozvoja (SDGs) a Agendu 2030. Nie je to len morálny záväzok, ale aj prostriedok na vytvorenie stabilnejšieho, pokojnejšieho, prosperujúcejšieho a spravodlivejšieho sveta.
Ako člen Európskej únie (od roku 2004) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD, od roku 2000) patrí Slovenská republika medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Slovensko sa v dôsledku svojho ekonomického rozvoja transformovalo z prijímateľa na poskytovateľa rozvojovej pomoci. Aká bola jeho cesta?
Rok 2003: SR spolu s ďalšími kandidátskymi krajinami EÚ bola vyradená zo zoznamu krajín oprávnených prijímať rozvojovú pomoc. Vytvorením inštitucionálneho, právneho a strategického rámca bol v tomto roku založený mechanizmus poskytovania rozvojovej pomoci. Od roku 2003 sa Slovenská republika okrem poskytovania multilaterálnej a humanitárnej pomoci venuje aj bilaterálnym rozvojovým projektom, ktoré sa realizujú v rozvojových krajinách.
Rok 2004: Vstupom do EÚ začala SR prispievať do spoločného rozpočtu EÚ, vrátane kapitoly a programov rozvojovej spolupráce.
Rok 2008: Bol ukončený prechod z prijímateľa pomoci na jej poskytovateľa.
Rok 2013: Slovensko sa stalo 27. členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC), ktorý je popredným medzinárodným fórom pre poskytovateľov rozvojovej spolupráce. Výbor združuje najvýznamnejšie donorské krajiny sveta za účelom koordinácie rozvojových politík, definovania pravidiel a štandardov poskytovania rozvojovej pomoci ako aj vzájomnej výmeny poznatkov a skúseností. Zároveň je strážcom definície ODA (z angl. Official Development Assistance = oficiálna rozvojová pomoc) a tvorcom oficiálnych celosvetových štatistík rozvojovej spolupráce.
2014 – dodnes: Rozvojová spolupráca SR stojí na troch základných pilieroch: odovzdávaní skúseností a podpore reforiem, odstraňovaní chudoby a na pomoci krajinám postihnutých konfliktom.
Základnými dokumentmi, ktorými sa riadi rozvojová spolupráca SR sú Strednodobé stratégie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.
Príbeh transformácie Slovenska
Od 90. rokov 20. storočia prešlo Slovensko zásadnou politickou a ekonomickou transformáciou, od socialistického riadenia štátu jednou politickou stranou k pluralitnej participatívnej demokracii; od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej ekonomike. Na dosiahnutie takých zmien boli nevyhnutné rozsiahle a zásadné reformy. Kľúčovou súčasťou procesu bolo zásadné zvýšenie efektívnosti riadenia verejných financií.
Naprieč celou verejnou správou sa uskutočnili legislatívne, inštitucionálne a procesné zmeny. V kontexte riadenia verejných financií boli vzťahy a kompetencie ústrednej moci a samospráv prerozdelené v rámci procesu fiškálnej decentralizácie. Okrem iného sa zlepšila transparentnosť verejných financií, rozpočtovanie, daňový systém, zvýšila sa presnosť a kvalita výkazníctva a štátneho účtovníctva. Boli zriadené špeciálne inštitúcie, ako napríklad Štátna pokladnica či Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Rozdeľovanie zdrojov bolo zabezpečené prostredníctvom modernizovaného rozpočtovania orientovaného na výsledky. Na ministerstve financií bol zriadený odbor makroekonomických analýz a fiškálnych prognóz s cieľom pripraviť realistický strednodobý fiškálny rámec, neskôr aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorého úlohou je posudzovanie, či peniaze daňovníkov budú skutočne vynaložené najlepšie ako možno na dosiahnutie stanoveného cieľa. Zjednodušil sa daňový systém a zlepšil sa výber daní. Posilnil sa tiež boj proti daňovým únikom. Slovensku sa podarilo zefektívniť inštitucionálne štruktúry, posilniť personálne kapacity a zefektívniť administratívne postupy a rozhodovacie mechanizmy.
Reforma verejných financií, vtedy jedna z najúspešnejších oblastí ekonomickej transformácie Slovenska, mala priamy vplyv na fiškálnu konsolidáciu krajiny, makroekonomickú stabilitu a hospodársky rast. Dôkazom je fakt, že Slovensko splnilo maastrichtské kritériá verejného deficitu a dlhu verejných financií potrebné pre vstup do eurozóny od januára 2009.
Dnes ako člen Európskej únie a eurozóny Slovensko naďalej pokračuje v zlepšovaní procesov riadenia verejných financií.
Výzvy rozvojovej spolupráce
Napriek dosiahnutým výsledkom v rozvojovej spolupráci naďalej pretrvávajú výzvy, ktoré treba riešiť aj na politickej úrovni. Ide predovšetkým o otázky strategickej orientácie, objemu poskytovanej pomoci, jej prideľovania, ako aj efektívneho riadenia a organizácie slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA).
Slovensko má v oblasti rozvojovej spolupráce významný finančný záväzok. Cieľ EÚ je do roku 2030 dosiahnuť financovanie ODA na úrovni 0,7 % HND (hrubého národného dôchodku), pričom pre členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2002, je cieľ stanovený na 0,33 %. Slovensko k tomu zaväzuje uznesenie vlády č. 5/2017.