Srbsko

Srbská vláda sa už dlhodobo sústreďuje na modernizáciu verejnej správy, zabezpečenie makroekonomickej stability a sociálno-ekonomické reformy s cieľom vstúpiť do Európskej únie. Srbsko oficiálne požiadalo o členstvo v EÚ v roku 2009, od roku 2012 má štatút kandidátskej krajiny a v roku 2014 začali prístupové rokovania. Členom EÚ by sa mohlo stať v roku 2025.

Srbsko, ako jedna z bývalých juhoslovanských krajín, čelí viacerým výzvam, ktoré sú ovplyvnené pádom socialistického režimu, občianskou vojnou a prudkým hospodárskym poklesom v 90. rokoch 20. storočia. Medzi hlavné výzvy patrí dosiahnutie prísnejšieho riadenia vládnych úspor, obnova hospodárstva, reštrukturalizácia inštitúcií a posilnenie kapacít potrebných pre európsku integráciu. Vyhliadky na integráciu do EÚ sú do určitej miery sťažené nevyhnutnosťou normalizácie vzťahov s Kosovom a nedostatkami v súvislosti s plnením ekonomických kritérií. Patria k nim najmä pomerne vysoká miera nedeklarovanej práce, nezamestnanosť, nedostatočne rozvinutý súkromný sektor a nepredvídateľné podnikateľské prostredie s náročným a nákladným prístupom k financovaniu.

Verejné financie pre rozvoj v Srbsku

OD ROKU: 2018

Najbližšími politickými a ekonomickými partnermi Srbska sú krajiny EÚ, kandidátske krajiny EÚ a susediace krajiny. Krajina je historicky tradičným partnerom Slovenska. Obe krajiny zdieľajú obdobný politický a ekonomický vývoj a celý západný Balkán, vrátane Srbska, je jednou z teritoriálnych priorít rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023.

ZAMERANIE AKTIVÍT: Jednou zo strategických priorít Rozvojového programu OSN (UNDP) v Srbsku je podpora správy vecí verejných a budovanie silných inštitúcií. Do tohto rámca spadá aj partnerstvo Ministerstva financií SR a UNDP zamerané predovšetkým na spoluprácu v oblasti riadenia verejných financií na miestnej úrovni. Slovensko je nateraz jediným donorom v Srbsku, ktorý je aktívny práve na miestnej úrovni.

I. Podpora riadenia a hospodárskeho plánovania na miestnej úrovni

Regionálne rozdiely v Srbsku patria medzi najväčšie v Európe. Neefektívne riadenie znižuje kapacitu a schopnosť samospráv zavádzať reformy a realizovať aktivity súvisiace s plánovaním a ekonomickým rozvojom miest a obcí. Napriek tomu, že väčšina z nich má zavedené stratégie trvalo udržateľného rozvoja, tie nezohľadňujú meniaci sa vývoj a meniace sa potreby samospráv. Napriek legislatívnym požiadavkám na plánovanie investičných potrieb na dobu troch rokov vopred, rozpočty sú väčšinou pripravované na ročnej báze, čo spravidla znemožňuje realizáciu investičných plánov.

Berúc do úvahy zložitosť spomínaných výziev a potrieb samospráv, projekt zvolil viacvrstvový prístup. Jeho hlavným cieľom je zlepšiť riadenie verejných financií na miestnej úrovni. Projekt podporuje vybrané samosprávy v nasledujúcich aktivitách:

  • Zlepšovanie fungovania samospráv – podpora pri hodnotení a identifikácii problémov riadenia, predovšetkým vnútornej organizácie, vnútornej kontroly a prideľovania zdrojov.
  • Navrhovanie a aktualizácia politík, predpisov a dokumentov súvisiacich s jednotlivými politikami a plánovaním.
  • Budovanie kapacít samospráv pre plánovanie a realizáciu projektov s cieľom zvýšiť absorpčné kapacity pre externé financovanie.

Samosprávy participujúce na projekte by sa mali stať vzorom pre ďalšie. Projekt vytvára metodiku implementácie zmien aplikovateľnú aj pre ostatné mestá a obce. Zlepšenie riadiacich a plánovacích kapacít samospráv je v súlade s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, Stratégiou reformy verejnej správy a Programom reformy riadenia verejných financií. Projekt zohľadňuje kľúčové národné právne predpisy upravujúce fungovanie a financovanie miestnych samospráv a inštitúcií a rozvoj podnikania.

II. Podpora Ministerstva financií a Daňovej správy Srbskej republiky

V roku 2019 sa spolupráca zameriavala na podporu reformy daňovej správy v Srbsku, špecificky v oblasti rozvoja a zlepšovania identifikácie daňových poplatníkov pre účely kontroly a  riadenie rizika kontroly. Cieľom asistencie slovenskej strany bolo zavedenie efektívneho systému riadenia rizík, ako súčasti plánovania a rozhodovacích procesov, pri kontrole daňových únikov v Srbsku.

Plán rozvoja a strednodobý plán miestnej samosprávy pomáhajú realisticky plánovať opatrenia a aktivity tak, aby sa podarilo dosiahnuť prioritné ciele samospráv aj verejných politík na národnej úrovni. Ujasňujú tiež povinnosti súvisiace s procesom vstupu do EÚ, ktoré sa realizujú na miestnej úrovni. Pre reformu systému plánovania a rozpočtovania je dôležitá podpora cez program Verejné financie pre rozvoj.

Bojana Tošić

Riaditeľka sekretariátu pre verejnú politiku - Srbsko