Na workshope na riešenie rastúcich kybernetických hrozieb sa v Tirane zišli agentúry pre kybernetickú bezpečnosť zo západného Balkánu, Gruzínska a Moldavska.
Problematika kybernetickej bezpečnosti v posledných rokoch výrazne nabrala na význame. Ľudský faktor zodpovedá za 68 % kybernetických útokov. uje potrebu kvalitného školenia a programov na zvýšenie povedomia. Napriek tomu, že sa kybernetickej bezpečnosti globálne venuje 4,7 milióna odborníkov, stále ich 3,4 milióna chýba a je potrebné budovať kapacity.
V dobe čoraz sofistikovanejších kybernetických hrozieb je na ochranu digitálnej infraštruktúry nevyhnutná regionálna spolupráca. UNDP a Albánsky úrad pre kybernetickú bezpečnosť v spolupráci so Slovenskom a Českom usporiadali prvý workshop pre agentúry kybernetickej bezpečnosti zo západného Balkánu, Gruzínska a Moldavska, aby spoločne čelili výzvam v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Tieto krajiny už v minulosti čelili kybernetickým útokom. Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť sa v Tirane stretli, aby si vymenili skúsenosti o aktuálnych štúdiách, trendoch, problémoch, prioritách a poznatkoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Týchto osem krajín má spoločnú ambíciu vstúpiť do EÚ. Workshop sa preto popri podpore regionálnej spolupráce sústredil aj na zosúladenie s normami kybernetickej bezpečnosti EÚ.
Kľúčové hlasy
Veľvyslanec Slovenskej republiky v Albánsku Albín Otruba vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil význam medzinárodnej spolupráce:
“Vzhľadom na cezhraničný charakter kybernetickej kriminality je medzinárodná a regionálna spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti nevyhnutná. Inštitúcie a členské štáty EÚ podporujú projekty v oblasti kybernetickej bezpečnosti aj v krajinách západného Balkánu.”
Zároveň vyzdvihol úlohu partnerstva medzi Slovenskom a UNDP pri podpore digitalizácie:
“V posledných rokoch sa táto spolupráca rozšírila aj o podporu úlohy súkromného sektora v rozvojovej spolupráci. Slovensko prostredníctvom fondu Resource Mobilization Facility podporilo niekoľko projektov zameraných na digitalizáciu, vrátane projektov v krajinách západného Balkánu.”
Súčasťou panelu bol aj Dominik Plávka z Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky, ktorý poukázal na pozitívne aj negatívne dopady rýchlej integrácie umelej inteligencie (AI) do každodenného života a na jej vplyv na kybernetickú bezpečnosť.
Budovanie siete kybernetickej spolupráce
Cieľom workshopu bolo podporiť spoluprácu, zosúladiť normy kybernetickej bezpečnosti s predpismi EÚ a riešiť kľúčové výzvy, ako sú obmedzené akademické výskumy a absencia rámcov na zverejňovanie zraniteľností. Dôležitým cieľom bolo tiež vytvorenie Siete kybernetickej spolupráce na zdieľanie informácií v reálnom čase a koordinovanú reakciu na hrozby. Účastníci diskutovali o stratégiách zosúladenia regionálnych zákonov o kybernetickej bezpečnosti s predpismi EÚ, čo je zásadný krok pre krajiny usilujúce sa o vstup do EÚ. Táto udalosť je súčasťou širšieho úsilia podporiť Digitálnu stratégiu EÚ, ktorá kladie dôraz na medzinárodné partnerstvá a digitálnu transformáciu do roku 2030. Technické diskusie s odborníkmi na kybernetickú bezpečnosť pomohli účastníkom komplexne pochopiť a predvídať riziká a riešenia kybernetických hrozieb.
Workshop sa uskutočnil v novembri 2024 a bol podporený v rámci programu Verejné a súkromné financie pre rozvoj. Viac v tlačovej správe: https://www.undp.org/albania/press-releases/strengthening-cybersecurity-cooperation-safer-digital-future
