Srbské samosprávy momentálne čelia výzve implementovať zákonné zmeny, ktoré pre ne povinne zavádzajú strategické plánovanie rozvoja, a pripravujú sa na efektívnu realizáciu projektov miestneho rozvoja. Tieto procesy významnou mierou podporuje Európska únia prostredníctvom predvstupových fondov a viaceré partnerské krajiny vrátane Slovenska formou rozvojovej spolupráce. V rámci spoločného projektu Ministerstva financií SR a UNDP zavítali v dňoch 15. a 16. mája 2019 na Slovensko zástupcovia vybraných srbských miest a obcí (Backi Petrovac, Kursumlija, Mali Zvornik, Petrovac na Mlavi a Sjenica) a Stálej konferencie miestnych samospráv Srbska (SKGO), aby od slovenských odborníkov načerpali skúsenosti s decentralizáciou a transformáciou menej rozvinutých obcí na atraktívne lokality.
V úvode študijnej cesty slovenský expert na verejnú správu Ján Marušinec načrtol dva základné prístupy k riešeniu regionálnych rozdielov. Jeden sa spolieha na prerozdelenie bohatstva krajiny formou transferov a infraštruktúrnych investícií do zaostalých regiónov,kým druhý sa sústredí na podporu tzv. pólov rastu, teda centier rozvoja aj vo vzdialenejších regiónoch. Slovenská vláda uplatňuje oba prístupy,príkladom čoho je aj Košický kraj.Keďže ide o ekonomicky zaostalejší región, tečie doň z centrálneho rozpočtu viac transferov ako sa v ňom vytvorí, avšak zároveň v meste Košice ako rozvojovom póle rastu vznikol Univerzitný vedecký park Technickej univerzity a prostredníctvom projektu Európske mesto kultúry do Košíc smerovali milióny EUR na výstavbu miestnych kultúrnych centier.
Cesta k výraznejšiemu ekonomickému rozvoju regiónov, vrátane miest a obcí na Slovensku začala paralelne s procesom decentralizácie v roku 2000, necelých desať rokov po osamostatnení Slovenska. Tento proces zahŕňal fiškálnu decentralizáciu, transfer kompetencií a daňovú reformu. Odvtedy sa dane z príjmu fyzických osôb stali neoddeliteľnou súčasťou miestnych rozpočtov. Milan Muška, úradujúci viceprezident Združenia miest a obcí Slovenska, podrobnejšie vysvetlil ako prebiehal transfer majetku štátu na obce as ním súvisiace problémy. Získaný majetok je vo väčšine prípadov pre obce záťažou, keďže nemajú dostatok príjmov na jeho obnovu. Len na modernizáciu materských a základných škôl obce potrebujú 1 miliardu EUR.
4. priemyselná revolúcia – veľká výzva pre obce
Proces decentralizácie na Slovensku bol podporený legislatívnymi zmenami, ktoré zakotvili strategické plánovanie ako povinné, tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni. Na Slovensku existuje zhruba 120 strategických dokumentov zameraných na sociálny a ekonomický rozvoj. V tejto súvislosti Muška odporučil srbským kolegom, aby pracovali na jednotnom strategickom dokumente, ktorý by harmonizoval sociálny a ekonomický rozvoj všetkých regiónov. Veľké množstvo dokumentov je totiž neprehľadné, ťažko zrozumiteľné a tiež niekedy aj protichodné. Konkrétne uviedol príklad monotematického zamerania slovenského priemyslu na výrobu automobilov. „V súčasnosti hodnotíme návrhy na zvýšenie ekonomickej bezpečnosti krajiny a rozšírenie našej angažovanosti v segmentoch, ako je automatizácia a digitalizácia, aby sme úspešne nastúpili na vlak 4. priemyselnej revolúcie. Je to veľká výzva najmä pre obce,“ zdôraznil Muška. Spolu s centrálnou vládou by sa mali podieľať najmä na vytvorení lepších podmienok pre implementáciu digitalizácie, inovatívne riešenia a zvýšenie konkurencie schopnosti slovenských firiem bez ohľadu na ich veľkosť a sektor, v ktorom pôsobia.
Dôraz na prípravu a vlastné sily
Srbskí kolegovia sa zaujímali aj o slovenské skúsenosti s predvstupovými fondmi EÚ. Na využívanie predvstupových fondov boli slovenské obce a mestá veľmi dobre pripravené. Výrazná bola najmä administratívna a konzultačná podpora zo strany štátu. To však už neplatí pre štrukturálne fondy, keďže ich príprava, hodnotenie a monitorovanie je oveľa komplikovanejšie a náročnejšie na ľudské zdroje. Ideálnym riešením by bola väčšia podpora štátu aj pri týchto fondoch, napríklad vytvorením štátnych poradenských a implementačných centier, čím by sa zabránilo neprimeranej závislosti od súkromných agentúr. V tejto súvislosti starosta srbskej obce Sjenica Hazbo Mujovič uviedol, že obec má najvyššie percento využívania medzinárodných fondov medzi srbskými obcami. Spomenul aj problémy so správou platieb zo strany štátu a zároveň vyzdvihol podporu SKGO pri rokovaniach s centrálnou vládou.
Súčasnú organizáciu územnej samosprávy na Slovensku predstavil Jozef Mikš, vedúci odboru financovania samospráv na Ministerstve financií SR. Právny expert Jaroslav Pilát zasa vysvetlil rozdelenie kompetencií medzi štátom, regiónmi (vyššie územné celky) a obcami. Upozornil na fakt, že zhruba dve tretiny slovenských obcí majú menej ako 2 000 obyvateľov. To spôsobilo problémy pri novonadobudnutých kompetenciách, ktorých výkon kladie nároky na odborný personál. Príkladom sú stavebné alebo matričné úrady. Napriek výraznému navýšeniu príjmov z daní a administratívnych poplatkov mnohé slovenské obce zápasia s finančnými problémami. Podľa Zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú obce, ktoré prekračujú stanovené limity dlhu, sankcionované. „V súčasnosti sú štyri obce v nútenej správe,“ uviedol Mikš.
Srbské obce sú v súčasnosti príjemcami predvstupových fondov EÚ a ich zástupcovia sa zaujímali najmä o praktické skúsenosti. Nezávislý konzultant pre projekty EÚ Martin Obuch priblížil aplikačný proces a rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvnili úspešnosť využívania finančných prostriedkov. Srbským hosťom pripomenul, že musia byť vopred pripravení, nielen na prípravu projektov, ale aj v oblasti implementácie, riadenia a monitorovania finančných prostriedkov. „Pokúste sa použiť čo najviac predvstupových fondov. Používajte ich však na riešenie skutočných priorít a nie za každú cenu, “ upozornil Obuch.
Budúcnosť je vo vnútornom potenciáli obcí
Anton Marcinčin, poradca Prešovského kraja a bývalý splnomocnenec vlády pre menej rozvinuté regióny, zdôraznil dôležitosť strategického plánovania rozvoja založeného najmä na makroekonomických a demografických projekciách. Priority obcí by mali odrážať stratégiu rozvoja štátu aj regiónu. Budúcnosť rozvoja na miestnej úrovni spočíva v uchovaní vnútorného potenciálu, či už ide o občianske komunity alebo miestny súkromný sektor,a v dosiahnutí vyššej udržateľnosti rozvoja, uviedol Marcinčin.
Udržujte strategické činnosti in-house
„Byť dva kroky pred ostatnými“ je motto primátora mesta Malacky Juraja Říhu a jeho tímu. Počas stretnutia srbským kolegom predstavil úspechy v sociálnom a ekonomickom plánovaní. Mesto pravidelne vyhotovuje niekoľko strategických dokumentov a veľký dôraz kladie na efektívnosť financovania rozvoja. V tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť znižovania prevádzkových nákladov mesta a spájanie vnútorných finančných zdrojov s fondami EÚ a ostatnými medzinárodnými zdrojmi. Malacky ako prvé mesto v Bratislavskom kraji zaviedlo nový poplatok na rozvoj obce. Samostatné oddelenie strategického rozvoja pripravuje interné urbanistické štúdie mesta. Zapojenie miestnej komunity a využívanie komplexného prístupu v projektoch je nevyhnutnosťou. Malacky majú v súčasnosti zhruba desať rozvojových projektov v rôznych fázach implementácie.Vybuduje sa nová športová aréna s klziskom, materská škôlka, námestie s podzemným parkovaním či mestská kompostáreň.
Komunálna reforma na Slovensku je nevyhnutná
Cífer, stredne veľká obec v Bratislavskom kraji, bola poslednou zastávkou srbskej študijnej cesty. Po prezentácii o minulých rozvojových projektoch primátor Maroš Sagan odpovedal na množstvo otázok srbských kolegov, ktorí sa zaujímali najmä o kompetencie starostov. Ďalšie otázky sa sústredili na priority obce Cífer. V prvých rokoch funkčného obdobia starosta riešil jasné priority: vodovod a kanalizáciu. Postupne sa priority posunuli smerom k aktívnemu využívaniu voľného času obyvateľov. Svedčí o tom vybudovanie športovej haly. Aktuálne obec zvažuje referendum o kúpe chátrajúceho kaštieľa a priľahlého parku na komunitné účely. Tak ako väčšina obcí aj Cífer sa musel vyrovnať s presunom nových kompetencií na obce. Spoločne s ďalšími 40 obcami v Trnavskom kraji našli riešenie pre výkon stavebných úradov zriadením jedného spoločného úradu. Napriek tomu Sagan vidí priestor na zefektívnenie miestnej samosprávy. „Budúca vláda bude musieť riešiť pretrvávajúce problémy miestnych samospráv. Pre novú komunálnu reformu existuje spoločenský konsenzus, “uzatvoril starosta obce Cífer. Primárnym cieľom novej reformy bude užšia spolupráca,prípadne spájanie menších samospráv do väčších celkov. To by malo posilniť ich kapacitu vykonávať zverené kompetencie, ako aj znížiť administratívne náklady na správu obce a zvýšiť investičné rozpočty samospráv.