Na Slovensku sa 3. a 4. júna 2026 stretli zástupcovia ministerstiev, odborníci na kybernetickú bezpečnosť a predstavitelia energetického sektora zo šiestich krajín. Cieľom regionálneho workshopu bolo nájsť spôsoby, ako lepšie chrániť dôležité energetické zariadenia a siete pred rastúcimi hrozbami v online priestore.
Kybernetická bezpečnosť patrí dnes medzi najväčšie výzvy v oblasti bezpečnosti. Zároveň je energetika jedným z kľúčových pilierov fungovania štátu aj ekonomiky.
S tým, ako sa energetické systémy čoraz viac digitalizujú a prepájajú, rastie aj ich zraniteľnosť voči kybernetickým útokom. Ochrana pred nimi sa preto stala neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a stability energetiky.
Na tieto výzvy reaguje regionálna iniciatíva „Kybernetická bezpečnosť pre odolnú digitálnu budúcnosť“ v rámci spoločného projektu Rozvojového programu OSN (UNDP) a Ministerstva financií SR s názvom Verejné a súkromné financie pre rozvoj (PPFD). Pomáha partnerským krajinám zlepšovať kybernetickú odolnosť, posilňovať inštitúcie a zlepšovať spoluprácu pri ochrane kritickej infraštruktúry.
Hľadanie spoločných riešení
Odborné stretnutie v Bratislave sa uskutočnilo v čase, keď sa ochrana kritickej infraštruktúry stáva čoraz dôležitejšou témou v celom regióne západného Balkánu. Krajiny postupne zavádzajú pravidlá na lepšie určovanie a reguláciu prevádzkovateľov základných služieb v súlade s normami Európskej únie. Projekt im pomáha prenášať záväzky v oblasti kybernetickej bezpečnosti do praxe, teda do konkrétnych rámcov, postupov a foriem spolupráce, ktoré posilňujú ochranu kľúčovej infraštruktúry.
Miroslav Pikus, UNDP cybersecurity consultant
Ako počas svojej prezentácie uviedol regionálny konzultant UNDP pre kybernetickú bezpečnosť Miroslav Pikus: „Legislatíva napreduje, ale skutočnou výzvou zostáva prax, dostupnosť kvalifikovaných odborníkov a odolnosť samotnej architektúry systémov.“
Na stretnutí sa zúčastnilo viac ako 30 zástupcov ministerstiev energetiky, národných orgánov pre kybernetickú bezpečnosť, štátnych energetických spoločností aj súkromného sektora z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Moldavska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Slovenska.
Účastníci sa oboznámili so slovenským prístupom ku kybernetickej bezpečnosti v energetike a so spôsobmi spolupráce verejného a súkromného sektora. Slovenskí odborníci im priblížili aj aktuálny vývoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti, smernicu EÚ NIS2 a vplyv umelej inteligencie na túto oblasť.
Miloš Bednár, bezpečnostný manažér v spoločnosti Slovenské elektrárne, sa venoval modelom umelej inteligencie, ochrane údajov a možným slabým miestam, ktoré môžu prinášať. Predstavil aj konkrétne príklady z praxe, kde môže umelá inteligencia efektívne podporiť bezpečnostné procesy.
Vyjadrenia účastníkov
Zástupkyňa Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Čiernej Hory Jelena Raičević označila prezentáciu slovenského Národného bezpečnostného úradu za veľmi zaujímavú a prínosnú pre región západného Balkánu aj pre samotnú Čiernu Horu.
Cybersecurity Agency of Montenegro
„Zvlášť cennou praxou je povinná samooznamovacia povinnosť organizácií voči Národnému bezpečnostnému úradu, ktorá prenáša zodpovednosť za kybernetickú bezpečnosť priamo na samotné subjekty,“ uviedla. Zároveň zdôraznila, že stretnutie bolo „príležitosťou spoznať dobrú prax členských štátov EÚ ako Slovensko, ktoré už majú vyspelé systémy a a dobre fungujúci Národný bezpečnostný úrad“.
Zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti SE Moldelectrica v Moldavsku Octavian Ciobirca povedal: „Našou najnaliehavejšou úlohou je preklenúť tento rozdiel [medzi kybernetickými útokmi a reakciou na ne, pozn. red.] prostredníctvom konkrétnych opatrení – lepšieho monitorovania a kontroly prístupov a najmä vzdelávania ľudí. Toto stretnutie mi ukázalo, že v tom nie sme sami a že spolupráca v regióne nie je voľba, ale nutnosť pre malú krajinu ako Moldavsko, ktoré je na dôležitej energetickej križovatke Európy.“
Výkonný riaditeľ Nezávislého prevádzkovateľa elektrizačnej sústavy Bosny a Hercegoviny Muhamed Mujakić tiež vyzdvihol prínos slovenskej praxe a regionálnej spolupráce: „Najväčším poznatkom zo Slovenska bol ich praktický prístup k plneniu smernice NIS2, a to tak z hľadiska fungovania inštitúcií, ako aj ich organizačného nastavenia. Zvlášť ma zaujal dôraz na úzku spoluprácu so špecializovanými tímami pre reakciu na bezpečnostné incidenty. Toto stretnutie bolo skvelou príležitosťou porovnať sa s partnermi v regióne a zároveň vytvoriť priame kanály na zdieľanie informácií o hrozbách medzi krajinami.“
Medzi účastníkmi boli:
- Národný orgán pre kybernetickú bezpečnosť, Albánsko
- Agentúra pre kybernetickú bezpečnosť, Čierna Hora
- Ministerstvo verejnej správy, Čierna Hora
- Ministerstvo energetiky, baníctva a nerastných zdrojov, Severné Macedónsko
- Ministerstvo zahraničného obchodu a ekonomických vzťahov Bosny a Hercegoviny
- Štátny podnik SE „Moldelectrica“ Moldavsko (prevádzkovateľ prenosovej sústavy)
- Nezávislý prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy Bosny a Hercegoviny (NOSBiH)
- MKD-CIRT a Agentúra pre elektronické komunikácie (AEK), Severné Macedónsko
Stretnutie pomohlo posilniť spoluprácu a výmenu skúseností medzi inštitúciami a odborníkmi v regióne, ktorí pracujú na bezpečnejšej a odolnejšej digitálnej budúcnosti.
Viac informácií o projekte: https://publicfinance.undp.sk/regional-project-cybersecurity/