Slovenskí experti sa výrazne podieľajú na rozvojových aktivitách v oblasti verejných financií vo východnej Európe a na Balkáne. Deje sa tak v rámci rôznych projektov Ministerstva financií SR a Rozvojového programu OSN (UNDP – United Nations Development Program). V jednom z nich, Revízia verejných výdavkov v Moldavsku, spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) školia moldavských expertov, aby zvládli mechanizmy hľadania finančných rezerv, ktoré majú zvýšiť efektivitu financovania daného rezortu.
O čo ide v prípade revízie verejných výdavkov? Zjednodušene povedané, revízia hodnotí účinnosť a efektívnosť výdavkov v konkrétnom sektore a identifikuje opatrenia, ktoré zvyšujú hodnotu za peniaze z verejných financi. Tým dochádza k úspore v rozpočte, zlepšeniu verejných služieb pre občanov a možnosti presunu ušetrených financií na iné priority. Čiže, čo sa usporí v istej časti rezortu, môže sa použiť na investíciu inde.
Najlepšia hodnota za peniaze (Value for Money) znamená výber takej ponuky, ktorá predstavuje optimálnu kombináciu nákladov a prínosov, tak aby boli, čo najefektívnejšie splnené potreby koncových užívateľov. Ide o hodnotenie niekoľkých faktorov: kvality, skúseností, reputácie a parametrov. Tie merajú, ako umožňuje služba danej inštitúcie čo najefektívnejšie splniť svoje sociálne, environmentálne alebo iné strategické ciele.
Pilotný projekt v Moldavsku
Danka Kovaľová a Martin Valentovič sú slovenskí konzultanti a v Moldavsku už pracovali na projekte Ministerstva financií SR a UNDP v oblasti tvorby tzv. Programových rozpočtov, ktorý so súčasným projektom Hodnota za peniaze úzko súvisí. Projekt sa odštartoval na prelome januára a februára 2018 na Ministerstve školstva Moldavska.
„Na revíziu rozpočtov boli pilotne vybrané dva okruhy vzdelávania – vysoké školstvo a stredné odborné vzdelávanie. Dva tímy odborníkov z ministerstva financií a ministerstva školstva sa usilujú pre každý tento sektor nájsť úspory, ktoré by sa mohli preinvestovať na zvýšenie kvality daného vzdelávania,“ vysvetľuje Martin Valentovič.
Ako príklad môžeme uviesť množstvo vysokých škôl v jednom meste. Je ich veľa a sú podobné. Tím odborníkov určí priority, ktoré treba primárne riešiť. Určia si cieľ a pomocou analýzy ponúknu riešenia. Variantov riešenia môže byť viac, na základe analýzy vypracovanej prostredníctvom zozbieraných dát, faktov a informácií. Je potom už na politikoch, ktorý variant vyberú ako najoptimálnejší.
Vysvetliť to možno na zjednodušenom príklade: Expertná skupina zistí, že každá škola kupuje tonery za inú cenu. Porovnaním údajov odporučí centralizovať verejné obstarávanie, alebo prehodnotiť zmluvy, alebo výver iného dodávateľa. Nemusí ísť vždy len o najnižšiu cenu. Do úvahy sa berú aj kvalitatívne parametre, napríklad porovnanie ceny a životnosti produktu.
Treba zdôrazniť, že slovenskí experti v rámci tohto projektu neurčujú priamo oblasť, ktorej sa revízia výdavkov má týkať. Neponúkajú ani priame koncové riešenie. Ponúkajú však metodiku vypracovania analýz, učia mechanizmy spracovania a využívania dát. Takže výber sektora a hľadanie riešení je na domácich expertoch, ktorí poznajú reálie.
Zjednodušene povedané, vo verejnej správe pracuje množstvo ľudí. Špecialisti na nižších úrovniach dobre poznajú svoje sektory, ich nedostatky a možnosti ich odstraňovania, pretože sa s nimi denne stretávajú. Ich poznatky sa však nie vždy dostávajú vyššie, čoho príčinou býva nedostatočná komunikácia, prípadne fakt, že nižší úradníci nie sú zvyknutí pracovať nad rámec existujúcich zákonov a príkazov. Často nemajú ani dostatočné komunikačné zručnosti.
Počas projektu sa naši experti stretli aj s obavami zo zviditeľnenia problému, ktorý sa potom nemohol riešiť. Za pomoci slovenských expertov zavádzané metodiky programového rozpočtovania a revízie výdavkov prispievajú k tomu, aby sa tieto informácie zozbierali, najlepšie z nich zanalyzovali a výsledky zosumarizovali do jasne formulovaných a zdôvodnených dokumentov. Tie sú určené pre ministrov, poslancov a verejnosť ako podklad k ich rozhodovaniu.
Boľavé miesto
V každom rezorte musí dôjsť najskôr k identifikácii problémov, ktoré treba riešiť. O nich sa najskôr diskutuje, zbierajú sa dáta a napokon sa vyberú konkrétne oblasti, ktoré sa budú analyzovať. Za pomoci metodiky, ktorú učia slovenskí konzultanti, možno vedieť, na aké dáta sa pozrieť a ako ich vyhodnotiť. Na ich základe sa následne urobí analýza a presné výpočty, aké úspory možno kde dosiahnuť, kam ich možno presunúť, ako ich zdokladovať a zargumentovať. Analýza tiež musí poukázať na možné riziká.
„Toto v Moldavsku doposiaľ nerobili, neboli zvyknutí robiť analytické podklady,“ hovorí Danka Kovaľová.
AltFinLab dnes spolupracuje so zastúpeniami UNDP vo vyše 40 krajinách ohľadom rôznych foriem alternatívneho financovania. Prostredníctvom týchto aktivít sa podarilo získať od ďalších strán vyše päťnásobok finančných zdrojov, ktoré pôvodne poskytlo MF SR.
Medzinárodný menový fond prišiel s rámcovým programom a metodikou, všeobecnými tézami a odporúčaniami, čo urobiť. Problém však bol ako to prakticky realizovať. Ako tvoriť tabuľky, vyhodnocovať ich, ako tvoriť analytické modely a výpočty.
Podľa Danky Kovaľovej je výhoda konzultantov z východnej Európy okrem iného v tom, že si nie tak dávno prešli podobnými problémami, s akými sa dnes stretávajú v Moldavsku. Ako konzultanti na ostatnej misii riešili úlohy, ako ukázať a naučiť používať analytické modely, ako vyskladať zo zozbieraných dát komplexný materiál, v ktorom budú vyčíslené potenciálne úspory vo výdavkoch.
Slovenské skúsenosti
Slovensko skúsenosti so zavádzaním princípov hodnota za peniaze už má. V roku 2015 sa začali pilotné hodnotenia prevádzky Finančnej správy, úradov práce a vybraných oblastí regionálneho školstva. V roku 2016 prebehla revízia zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré spolu predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy.
Podľa údajov z mája 2018 sa podarilo zrevidovať takmer polovicu verejných výdavkov. Následne sme sa zamerali na veľké investičné projekty od dopravy, zdravotníctva, až po obranu. Centrálny a koordinačný Útvar Hodnota za peniaze (ÚHP), patriaci pod Ministerstvo financií, sa venoval predovšetkým doprave a diaľničným projektom. Slovenská republika sa pri zrode Hodnoty za peniaze inšpirovala Veľkou Britániou.
Treba však zdôrazniť, že sa nedá jeden nástroj automaticky preniesť do systému iného štátu. Pretože každý má svoje vlastné špecifiká, každý problém je iný a rezorty v dvoch štátoch nefungujú identicky. Implementácia projektu môže byť dokonca v Moldavsku lepšia, než na Slovensku. Často sa totiž stáva, že ak sa v jednej krajine niečo zavádza, v ďalšej sa to môže od začiatku urobiť lepšie a jednoduchšie.
Navyše, na Slovensku existuje centralizovaný koordinačný útvar ÚHP. Ten metodicky zjednocuje vytváranie revízií jednotlivých rezortov, aby napriek rozdielom medzi nimi a špecifikám každého neboli priepastné rozdiely v analytických podkladoch a výstupoch. V Moldavsku je koordinačná skupina na ministerstve financií a revíziu výdavkov si robí každý rezort samostatne.
Zbúrať bariéry v myslení
Obaja slovenskí konzultanti sa zhodnú v tom, že za pár mesiacov vidia posun v myslení moldavských kolegov ohľadom revízie verejných výdavkov. Mimochodom, podobne to bolo aj pri projekte, zameranom na tvorbu programových rozpočtov. Význam niektorých inovatívnych prvkov možno spočiatku moldavskí partneri nepochopili, prípadne sa vyskytol problém v komunikácii. Navyše, na ministerstvách sú ľudia zavalení operatívou a občas považovali inovatívne metódy za niečo, čo im len pridá prácu.
„Našou úlohou je im aj podrobne objasniť, aké majú nové metódy výhody, či nevýhody,“ vysvetľuje Martin Valentovič.
Pri bližšom spoznaní problematiky, vzájomnej komunikácii, i na základe on the job tréningov nakoniec moldavskí experti pochopili a ocenili zmysel odporúčaných nástrojov. Pochopili tiež, že nejde o komplikáciu, ale o zjednodušenie. Na základe skúseností iných kolegov nakoniec sami žiadali o školenia a tréningy. Keď sa rozsvietil jeden, dokázal zapáliť aj ďalších.